アットウィキロゴ


第三幕

第15曲 ポルタヴァの戦い
(第一幕第一場の舞台装置。荒れ果てた庭。半ば崩れたテラス。夜。数発の銃声。スウェーデン兵が舞台を駆け抜け、その後をロシア兵が追っている)


第16曲 場面とアリア(アンドレイ)

(アンドレイ、左手の木々の陰から入ってくる)

アンドレイ
血みどろの戦場で
私は至る所でお前を探した、マゼッパ、
お前を、悪党を!
ああ、ただお前に出会えたなら、
剣に誓う、土に伏せ
倒れ伏させてやる!
だが裏切り者は戦場から逃げた、
邪悪な復讐は
私の心を満たさなかった。
血みどろの戦場で、復讐に燃え、
私は至る所でお前を探した、マゼッパ、
お前を、悪党を!
ああ、もしお前に出会えていたなら、
剣に誓う、土に伏せ
倒れ伏せさせてやった!

(辺りを見回す)

私はここへ来て、この場所を見つめるためだ、
幼い頃から愛しいマリアと
夢と喜びを分かち合い、
ここで私は愛し、彼女のため涙を流した、
失われた愛しい娘のために、
そして自らの似た幸せを思って!
ここで幸せな日々が流れ、
ここでは美の天使が輝き、
ここで私は愛し、幸せを待った……
だがすべては過ぎ去り、煙のように消えた、
荒れ果てた家は孤独になり、
静寂と闇が辺りを包む……
ああ、どこにいる、私の愛しい人?
せめて淡い影となって現れ、
昔の微笑みを浮かべ、
私の心に希望を吹き込んでくれ!
ああ、どこにいる? どこだ、
私の愛しい人は?
だがすべては沈黙している……答えはない……
無音で、恐ろしく、
墓場のような闇が恐ろしい!
ここで幸せな日々が流れ、
ここでは美の天使が輝き、
ここで私は愛し、幸せを待った……
荒れ果てた家は孤独になり、
静寂と闇が辺りを包む、
どこにいる、どこだ、私の愛しい人。
せめて淡い影となって現れてくれ!
ああ、どうか邪悪な終わりが訪れ、
ああ死よ、長く待ち望んだ友よ、
私に忘却と安らぎを与えてくれ!
ああ、私に忘却と安らぎを!

第17曲 場面と二重唱

アンドレイ
(辺りを見回し、耳を澄ます)
近くで足音が聞こえる……
そうだ!……二人が馬で来る……
誰だ?

(近づいて来る騎馬の者たちを見極めようとする)

もしかすると、スウェーデン兵……
隠れなければ……

(テラスの陰に隠れる。マゼッパとオルリクが馬で入ってくる)

マゼッパ
止まれ、オルリク、馬を休ませよう、
追手は我らの跡を見失った、
しばし休もう。

オルリク
しばし休みましょう、ヘーチマン殿!

(馬から降りる。オルリクは馬を連れて舞台裏へ去る)

マゼッパ
あいつは私をヘーチマンと呼ぶ……
かつてはヘーチマンだった! だが今は……
家もなく、民に呪われた逃亡者、
裏切り者だ! たった一日で私は
一投の賽のように塵へと投げ落とされた。
狂気じみた王のために!……

(辺りを見回し、コチュベイの屋敷に気づいて身震いする)

だが、神よ! ここはどこだ? ああ、運命よ、運命よ、
なんとお前は老いたマゼッパを罰するのか、
なんと残酷に彼を苦しめるのか!

(物思いに沈む)

アンドレイ
(舞台に出て)
聞き覚えのある声だ!
友か、それとも敵か、逃亡者か?
何だ! お前か、お前がマゼッパか!……
清らかな無垢を滅ぼす者、
今や分かったか、
かつては喜びに満ちたこの家、
今は荒廃と闇に包まれたこの家が?
分かったか、あの静かな住まい、
平和の天使が住んでいた場所、
そして暗い夜にお前が
彼女に会いに来た庭を?

マゼッパ
分かった、分かった! なぜ
私を激しい怒りで責めるのか?
何が欲しい、アンドレイ、私に何を求める?

アンドレイ
何が欲しいだと?
お前の死が欲しい!
血みどろの戦場で、復讐に燃え、
私は至る所でお前を探した、マゼッパ、
お前は倒れるべきだ、
お前の時は来た!

マゼッパ
アンドレイ、私の白髪を敬え!

アンドレイ
ああ、裏切り者、血に飢えた烏め!

マゼッパ
不幸の中にいる私を敬え!

アンドレイ
卑しく憎むべき老いぼれめ!

マゼッパ
だが、もしお前が手を上げるなら、
覚えておけ、私は無防備ではない!

アンドレイ
清らかな無垢を滅ぼす者め!

マゼッパ
アンドレイ、私の白髪を敬え、
不幸の中にいる私を敬え、
私の白髪を敬え、
だが、もし手を上げるなら、
覚えておけ、私は無防備ではない、
私は無防備ではない!

アンドレイ
清らかな鳩を惑わせた者め!
あの日を呪え、あの時を呪え、
お前が彼女を我らから奪った時を!
お前は罪の報いを受ける、
容赦なくすぐに、
死ね、凄惨な死の瞬間にも死ね、
そして呪われよ、邪悪な老いぼれめ!

(アンドレイが剣を手にマゼッパへ襲いかかる。マゼッパが発砲する。アンドレイは傷を負って倒れる)


第18曲 場面

狂気のマリアの登場

マゼッパ
哀れな男だ! 神がご覧になる、
私はお前を死なせるつもりはなかった!
おい、オルリク、どこだ? 早くここへ!

(マゼッパが左手の木々へ向かう。その時、月が昇り、その光が木々の陰から現れるマリアを照らす。マゼッパは戸惑って立ち止まる)


ああ、神よ! 何を見るのだ! これは夢か?……
マリア、お前なのか? 本当にお前か?

(マリアは初め彼に気づかない。やがて急いで近づく)


マリア
ああ、静かに、静かに、静かに、あなた!
今、父と母は目を閉じている……

(恐ろしげに辺りを見回して)

待って、待って! 誰かに聞かれるわ……

マゼッパ
マリア! 哀れなマリア!
しっかりするのだ! 神よ、どうしたのだ、
お前はどうしたのだ?

マリア
聞いて、あんな悪巧みを、
あの人たちの話ときたら、何て馬鹿げているの!
あの女は秘密だと言って私に話した、
哀れな父が死んだと、
そしてそっと私に見せたの、
白髪の頭を……
創造主よ! この災いからどこへ逃げればいいの?
考えてみて。この頭は
人間のものではなく、
狼のものだったのよ、ほら、
私を騙そうとしたの!
恥ずかしくないの?
私を苦しめて恥ずかしくないの?
それも何のため? 私があなたと
今日ここから逃げられないように!

マゼッパ
マリア、哀れなマリア、
何と恐ろしい狂気の妄想だ!
しっかりするのだ、哀れなマリア!

マリア
覚えているわ、あの野原を……悲しい祭りを……
人々の群れ、そして死体……
母が私を祭りへ連れて行った……
でもあなたはどこにいたの、どこにいたの?
どこ? ああ、あなたはどこにいたの? あなたと離れて
なぜ私は夜をさまよっているの?
家へ帰りましょう、早く、もう遅いわ、
家へ帰りましょう、早く帰りましょう!
ああ! 分かったわ、私の頭は
空しい興奮でいっぱいだったのね、
私は別の人と取り違えていた、
あなたを、老いぼれを! 私を放して、
私を放して!
あなたの眼差しは大胆で恐ろしい、
あなたは醜く、彼は美しい、
彼は美しい!
彼の明るい目には愛が燃え、
彼の言葉にはこんな優しさがあり、
彼の唇は雪より白い、
だがあなたの唇には血が凍りついている!

(オルリクが入り、戸惑って立ち止まる)

マゼッパ
哀れなマリア!

オルリク
急ぎましょう、急ぎましょう、
騒ぎが聞こえる……人が近づいて来る……
追手が近い、急がねば、
我らには一瞬一瞬が惜しい!

マゼッパ
だが、どうしてここに彼女を置いていけよう?
彼女を連れて行こう、我らと共に!……

オルリク
彼女を? 狂人を? ヘーチマン殿、
あなたこそ彼女と共に正気を失ったのです、
彼女を? 彼女を? それとも頭を
あなた自身より彼女のほうが大切なのですか?
行きましょう、行きましょう!……

(マゼッパはためらう)

行きましょう! 急ぐのです!

(オルリクがマゼッパを連れて行く)

マゼッパ
行こう!

(二人は急いで姿を消す)

第19曲 終曲

マリア
老いぼれは行った、心臓がどきどきする、
なんて疲れたの、なんて息をつきたいの!

(傷ついたアンドレイを見つける)

血、また血! そして父の死体……
母の狂った泣き声!
またあの夢……斧……宮殿!……

(負傷者の上に身をかがめ、彼を起こして自分の膝に頭を載せる)

違う、あの人ではない……眠っている子供よ、
茂った草の中で……
眠って、私のきれいな子、
眠って、愛しい子。
眠って、私の大切な人……

アンドレイ
(目を覚まして)
マリア……

マリア
静かに……この声、
私は知っているわ。彼は私に歌を歌ってくれた、
あの頃、そうだった、
私が少女で
我が家の茂った庭を歩いた時、
私たち二人で
軽やかな小舟に乗って
川を滑るように進んだ……

アンドレイ
マリア! マリア! マリア!……
気づいてくれ、私は死ぬ、
もう君を助けられない……
目の前が夜のように暗くなる
冷たい闇が私の上に降りてくる……
ああ、君の姿が青ざめていく、
私に頭を寄せてくれ、マリア……
私の死の時が来た、
最後に一度
別れの思いを慰めたい、
マリア、マリア、私に頭を寄せてくれ!

マリア
(彼をあやしながら)
眠って、私の美しい若者、
眠って、愛しい人、眠って、私の大切な人!
ねんねんころり、ねんねんころり!
明るい月が輝いている、
あなたの揺り籠を見つめている、
ねんねんころり、ねんねんころり!

アンドレイ
マリア、気づいてくれ、私は死ぬ、
もう君を助けられない!

マリア
ああ、この声はなんて懐かしいの!

アンドレイ
目の前が夜のように暗くなる、
冷たい闇が私の上に降りてくる。
ああ! 君の姿が青ざめていく、
私に頭を寄せてくれ、マリア!

マリア
あの人は昔、私に歌を歌ってくれた、
ああ、この愛しい声を覚えている、
あの人は私に歌を歌った、
昔、ずっと昔、
我が家の茂った庭で!

アンドレイ
私の死の時が来た、
最後の、恐ろしい時が、
マリア、マリア、私は死ぬ、ああ、苦しい、苦しい、
最後に一度、許してくれ、許してくれ、マリア、
許して、許してくれ!

(息絶える)
TRET'YE DEYSTVIYE

Nº 15 Poltavskiy boy
(Dekoraciya pervoy kartinï pervogo deystvia. Sad v zapuscenii. Terrasa polurazrusena. Noc'. Neskol'ko vïstrelov. Cerez scenu probegayut svedskiye soldatï, za nimi presleduyusciye ikh russkiye)

Nº 16 Scena i ariya Andreya

(Vkhodit Andrey sleva iz-za derev'yev.)

ANDREY
V boyú krovávom, na póle césti
iskál ya vsyúdu tebyá, Mazépa,
tebyá, zlodéy!
O, yésti b tól'ko tebyá ya vstrétil,
klyanúsya sábley, provérgnut v prákhe
lezál bï tï!
No s pólya bítvï bezál izménnik,
zclánnoy mést'yu ne usladílas'
moyá dusá.
V boyú krovávom, pïlaya mést'yu,
iskál ya vsyúdu tebyá, Mazépa,
tebyá, zlodéy!
O, yésli b tól'ko tebyá ya vstrétil,
klyanúsya sábley, povérgnut v prákhe
lezál bï tï!

(Osmatrivayetsya krugom)

I y a prisól syudá vzglyanút' na te mestá,
gde s déststva ya s Maríyey míloy
mectï i rádosti delíl,
gde ya lyubíl, gde slyózï lil o ney,
zagúblennoy golúbke,
i o svoyóm podíbsem scást'ye!
Zdes' dni teklí credóy scastlívoy,
zdes' ángel krasotóy siyál,
zdes' ya lyubíl i scást'ya zdal...
No vsyo prosló, kak dïm iscézlo,
osirotél pustïnnïy dom,
i tisiná, i mrak krugóm...
O, gde tï, gde, moyá golúbka?
Khot' tén'yu lyógkoyu yavís',
ulïbkoy prézney ulïbnís'
i v sérdce mne vdokhní nadézdu!
Akh, gde tï? Gde tï, gde,
moyá golúbka?
No vsyo molcít... otvéta nyet...
Bezzvúcen, strásen,
strásen mrak mogíl'nïy!
Zdes' dni teklí credóy scastlóvoy,
zdes' ángel krasotóy siyál,
zdes' ya lyubíl i scást'ya zdal...
osirotél pustïnnïy dom,
i tisiná, i mrak krugóm;
gde, gde tï, gde, moyá golúbka.
Khot¡ tén'yu lyógkoyu yavís'!
O, pust' pridyót konéc zclánnïy,
o smert' o drug, tak dólgo zdánnïy,
day mne zabvén'ye i pokóy!
O, day mne zabvén'ye i pokóy!

Nº 17 Scena i duét

ANDREY
(Oglyadïvaayetsya i prislusivayetsya)
Nevdaleké ya slïsu tópot...
Da!... Yédut dvóye...
Kto oní?

(Starayetsya uznat' priblizayuscikhsya vsadnikov)

Bït' mózet, svédï...
Nádo skrït'sya...

(Pryacetsya za terrasu, mazepa i Orlik v''ezzayut na konyakh.)

MAZEPA
Stoy, Orlik, day vzdokhnút'konyám,
pogóya sled nas poteryála,
poordokhnyóm.

ORLIK
Poordokhnyóm, pan gétman!

(Slezayut s koney. Orlik, uvodya ikh, ukhodít za kulisï.)

MAZEPA
On gétmanom zovyót menyá...
Bïl gétman! A tepér'...
Begléc bezdómnïy, próklyatoy lyud'mí
izménnik! V yedínïy den' povérsen ya
vo prakh igróyu slúcya.,
bezúm'yem korolyá!...

(Oglyadïvayetsya krugom, uznayet usad'bu kocubeya i vzdragivayet.)

No, bóze! Gde ya? O, sud'bá, sud'bá,
kak tï karáyes' stárogo Mazépu,
kak izdevayés' sya nad nim zestóko!

(Pogruzayetsya v zadumcivosrt'.)

ANDREY
(Vïkhodya na scenu)
Znakómïy gólos!
Drug il' vrag begléc?
Kak! Tï, tï, Mazépa!...
Svyatóy nevínnosti gubítel',
uznál li tï tepér' obítel'
i dom, vesyólïy prézde dom,
gde zapustén'ye i mrak krugóm?
Uznál li tï priyút ukrómnïy,
gde ángel míra obitál,
i sad, kudá tï nóc'yu tyómnoy
yavlyálsya k ney?

MAZEPA
Uznál, uznál! Zacém
menyá korís' tï v yárom gnéve?
Cegó, Andréy, tï khóces' ot menyá?

ANDREY
Cegó khocú?
Khocú tvoyéy ya smérti!
V boyú krovávom, pïláua mést'yu,
iskál ya vsyúdu tebyá, Mazépa,
tï dólzen past',
tvoy cas nastál!

MAZEPA
Andréy, poctí moí sedínï!

ANDREY
O, predátel', vóron khíscnïy!

MAZEPA
Poctí v nescástii menyá!

ANDREY
Starík prezrénnïy, nenavístnïy!

MAZEPA
No yésli rúku tï podnímes',
to znay: ne bezorúzen ya!

ANDREY
Svyatóy nevínnosti gubítel'!

MAZEPA
Andréy, poctí moí sedínï,
poctí v nescástii menyá,
poctí moí sedínï,
no yésli rúku tï pódnimes',
to znay: ne bezorúzen ya,
ne bezorúzen ya!

ANDREY
Golúbki cístoy soblaznítel'!
Klyaní tot den', klyaní tot cas,
kogdá tï vzyal yeyó u nas!
Otvétis' tï za prestuplén'ye,
srazú tebyá bez sozalén'ya,
umrí z, imrí i v lyútïy smérti mig
da búdes' próklyat zloy starík!

(Andrey brosayetsya na Mazepu s sabley. Mazepa strelyayet. Andrey podayet naneïy.)

Nº 18 Scena

poyavleniya bezumnoy Marii

MAZEPA
Nescástnïy! Vídit bog,
ya ne khotél tvoyéy pogíbeli!
Èy, Orlik, gde tï? Skoréy syudá!

(Mazepa idyot nalevo k derev'yam; v èto vremya vskhodit luna, luc yeyo podayet v cascu i osvescayet mariyu, vïkhodyascuyu iz-za derev'yev. mazepa ostanavlivayetsya v nedoumenii.)

O, bóze! Cto vízu! Il' éto son?...
Mariya, tï li? Tï li?

(Maríya snacala ne zamecayet yego. Potom bïstro podkhodit.)

MARIYA
Akh, tíse, tíse, tíse, drug! Seycás
otéc i mat' glazá zakrïli...

(ozirayas' so strakhom)

Postóy, postóy! Uslïsat' mógut nas...

MAZEPA
Maríya! Bédnaya Maríya!
Opómnis'! Bóze, cto, cto c tobóy,
cto s tobóy?

MARIYA
Poslúsay, khítrosti kakíye,
cto za rasskáz u nikh smesnóy!
Oná za táynu mne skazála,
cto úmer bédnïy moy otéc,
i mne itkhón'ko pokazála
sedúyu gólovu...
Tvoréc! Kudá bezát' nam ot zloréc'ya?
Podúmay: éta golová
bïla sovsém ne celovéc'ya,
a vólc'ya, vídis', kaková,
cem obmanút' menyá khotéla!
Ne stïdno l' yey?
Ne stïdno l' yey menyá terzát'?
I dlya cegó? Ctob ya ne sméla
s tobóy segógnya ubezát'!

MAZEPA
Maríya, bédnaya Maríya,
kak strásen bred bezúmnïy tvoy!
Opómnis', bédnaya Maríya!

MARIYA
Ya pómnyu póle...prázdnik súmnïy...
i cern', i myórtvïye telá...
na prázdnik mat' menyá velá...
no gde z tï bïl, gde z tï bïl?
Gde? Akh, gde z tï bïl? S tobóyu rózno
zacém v nocí skitáyus'ya?
Poydyóm domóy, skoréy, uz pózdno,
poydyóm domóy, poydyóm skoréy!
Akh! Vízu, golová moyá
polná volnéniya pustógo,
ya prinimála za drugógo
tebyá, starík! Ostáv' menyá,
ostáv' menyá!
Tvoy vzor nasméliv i uzásem,
tï bezobrazen, on prekrásen,
on prekrásen!
V llegó glazákh gorít lyubóv',
v yegó recákh takáya néga,
yegó usï beléye snéga,
a na tvoíkh zastïla krov'!

(Vkhodit Orlik i ostanavlivayetsya v nedoumenii.)

MAZEPA
Nescástnaya Maríya!

ORLIK
Bezím, bezím,
ya slïsu sum... podkhódyat lyúdi...
pogónya blízko, pospesím,
nam dórog kázdïu mig!

MAZEPA
No kak ze zdes' yeyó ostávit'?
Voz'myóm yeyó, voz'myóm s sobóy!...

ORLIK
Yeyó? Bezúmnuyy? Pan gétman,
tï sam rassúdka s ney lìsílsya,
yeyóo, yeyó? Il' gólovï
svoyéy tebé oná doróze?
Idyó, idyóm!...

(Mazepa v neresitel' nosti.)

Idyóm! Spesím!

(Orlik uvlekayet Mazepu.)

MAZEPA
Idyóm!

(Bïstro skrïvayutsya.)

Nº 19 Final

MARIYA
Usól starík, kak sérdce b'yótsya,
kak ya ustála, kak khocú ya otdolhnúr'!

(Vidit ranenogo Andreya.)

Krov', krov' opyát'! I trup otcá...
i máteri bezúmnïy plac!
Vsyo tot ze son... topór... palác!...

(Sklonyayetsya nad ranenïm, pripodnimayet yego i kladyot yego golovu k sebe na koleni.)

Nyet, to ne on... To spit rebyónok
v travé gustóy...
Spi, moy khorósïy,
spi, moy mílïy.
spi, moy rodnóy...

ANDREY
(ocnuvsis')
Maríya...

MARIYA
Tíse... ètot gólos
ya znáyu: on pevál mne pésni
v te dni, kogdá, bïválo,
ya dévockoy gulyála
u nas v sadú gstóm,
kogdá mï s nim vdvoyóm
na lyórgkom celnoké
skol'zili po reké...

ANDREY
Maríya! Maríya! Maríya!...
Pridí v sebyá, ya umiráyu,
i ne mogú tebé pomóc'...
V glazákh temnéyet, búdto noc'
Kholódnaya lozítsya nádo mnóyu...
Uvï, blednéyet óbraz tvoy,
Sklonís' ko mne, Maríya, golovóyu...
Nastál moy smértnïy cas,
khocú v poslédniy raz
svidánniy zázdu utolít',
Maríya, Maríya, sklonís' ho mne!

MARIYA
(ukacivaya yego)
Spi, mladénec moy prekrásnïy,
spi, moy mílïy, spi, rodnóy!
Báyuski-bayú, báyuski-bayú!
Yárko svétit mésyac yásnïy,
Smótrit v kolïbél' tvoyú,
báyuski-bayú, báyuski-bayú!

ANDREY
Maríya, pridí v sebyá, ya umiráyu,
i ne mogú tebé pomóc'!

MARIYA
O, kak znakóm mne étot gólos!

ANDREY
V glazákh temnéyet, búdto noc'
Kholódnaya lozítsya nádo mnóyu.
Uvï! Blednéyet óbraz tvoy,
Sklonís' ko mne, Maríya, golovóyu!

MARIYA
On pevál mne pésni kogdá-to,
akh, pómnyu ètot mílïy gólos,
on pevál mne pésni,
kogdá-to, davnó, davnó
u nas v sadú gustóm!

ANDREY
Nastál moy smérnïy cas,
Poslédniy, strásnïy cas,
Maríya, Maríya, umiráyu, o, tyázko, tyázko,
v poslédniy raz prostí, prostí, Maríya,
prostí, prostí!

(Umirayet.)
最終更新:2026年10月12日 00:00